F-16 Falcon

Lietadlo F-16 môže plniť množstvo úloh. Vo vzdušnom boji je schopné ničiť ciele na malú i strednú vzdialenosť. Tiež sa používa v roli prepadového, doprovodného alebo hliadkujúceho stíhača. V rámci boja s pozemnými cieľmi môže vykonávať priamu podporu pozemných jednotiek, prehradzovať bojisko a v špeciálnej verzii umlčovať prostriedky protivzdušnej obrany a vykonávať prieskum. Tieto lietadla tvoria polovicu bojového stavu amerického letectva a užíva ich 17 ďalších krajín vrátane 6 členských krajín NATO. Tiež máloktoré bojové lietadlo sa vyznačuje toľkými variantmi a modifikáciami ako práve FIGHTING FALCON.

Krátka história

V rámci pôvodne skôr experimentálneho programu LWF (Lightweight Fighter) vybralo americké letectvo pre ďalšie pokračovanie typ YF-17 firmy Northrop a YF-16 spoločnosti General Dynamics. Program mal viesť ku vzniku lietadla, resp. tzv. technologického demonštrátora, ktorý sa mal vyznačovať nízkymi zriaďovacími nákladmi, malou hmotnosťou a vynikajúcou obratnosťou za použitia najnovších aerodynamických poznatkov. V roku 1975 potom USAF vyhlásilo víťaza súťaže typ YF-16. Ešte v roku 1975 velenie amerického letectva objednalo nákup 650 strojov F-16. Prvý prototyp F-16A vzlietol 8 marca 1976, do výzbroje prvé stroje zaradili oficiálne v roku 1979. O rok pozdejšie dostalo lietadlo bojové meno "FIGHTING FALCON".

Bojové určenie

F-16 môže plniť množstvo úloh. Vo vzdušnom boji je schopný ničiť ciele na malú i strednú vzdialenosť. Tiež sa používa v roli prepadového, doprovodného alebo hliadkujúceho stíhača. V rámci boja s pozemnými cieľmi môže vykonávať priamu podporu pozemných jednotiek, prehradzovať bojisko a v špeciálnej verzii umlčovať prostriedky PVO a vykonávať prieskum.

Stručný technický popis

V dobe vzniku predstavoval F-16 špičkovou konštrukciu s radou technických noviniek. Z vonkajšieho pohľadu zaujme plynulý prechod krídla do trupu s pretiahnutou nábežnou hranou krídla. Toto riešenie jednak zvyšuje vztlak i využiteľný vnútorný priestor trupu . Lietadlo F-16 bolo ako prvý sériovo vyrábaný stroj vybavený elektronickým (počítačovým) systémom riadenia, kombinovaný s obmedzovačom uhlu nábehu. Prenos povelov od riadiacej páky a pedálov na aerodynamické plochy je riešený elektricky po vodičoch (fly-by-wire). Automaticky vychyľovaná pohyblivá nábežná hrana krídla a vztlakové klapky po celom rozpätí odtokovej hrany umožňujú v spojení s počítačovým riadením meniť zakrivenie krídla, čo výrazne zvyšuje manévrovacie schopnosti lietadla v najrôznejších režimoch letu. Z koncepčného hľadiska predstavuje F-16 strednoplošník s nosnou plochou o šípovitosti nábežnej hrany 40 stupňov, jednoduchou SOP a stednoplošne usporiadanými VOP. Lietadlo disponuje bohatým prístrojovým vybavením, ktoré sa mení v závislosti na verzii, výrobnej sérii i požiadavkách užívateľov. Vpredu je inštalovaný viacúčelový impulzne-dopplerovský rádiolokátor Westinghouse APG-66 u F-16A/B, vylepšený APG-68 u verzií F-16C/D, resp. APG-66(V2) u modernizovanej verzie F-16MLU. Rádiolokátor má radu funkčných režimov pre vzdušný boj, alebo vyhľadávanie a ničenie pozemných cieľov. Základné navigačné vybavenie zahrňuje inercialní navigačný systém, ktorý je od roku 1989 doplnený o jednotku družicovej navigácie GPS. Ďalšie vybavenie zahrňuje kompletnú spojovaciu sústavu s utajeným hlasovým prenosom, identifikačné zariadenie vlastný -cudzí, počítač letových údajov výstražný rádiolokačný prímač ALR-69. Pilot lietadla F-16A/B má k dispozícii čelní priehľadový displej (HUD), stroje F-16C/D a F-16 MLU sú už vybavené dvoma viacfunkčnými displejmi na prístrojovej doske (HDD). Pohonnú jednotku tvorí vždy jeden turbodúchadlový motor. Nádrže vnútri lietadla majú celkový objem 3985 litrov paliva (platí pre F-16A) a na chrbte trupu za pilotnou kabínou je otvor pre tankovanie za letu. Pevnú výzbroj lietadla tvorí jeden kanón M61A1 ráže 20 mm so zásobou 510 nábojov. Pre nesenie prídavnej výzbroje slúži celkom 9 závesníkov, z nich je jeden centrálny podtrupový, tri sú pod každou polovicou krídla a na koncoch krídiel je po jednom lištovom závesníku. Okrem toho je na trupu pár ďalších zavesníkov pre nesenie špeciálneho navigačného a streleckého kontajneru. Pre vzdušný boj môžu staršie verzie niesť až šesť PLRS krátkeho dosahu s IČ navádzaním AIM-9

SIDEWINDER, novšie verzie C/D potom rovnaký počet PLRS stredného dosahu s aktívnym rádiolokačným navádzaním AIM-120A AMRAAM. Lietadla verzie F-16 ADF používajú aj PLRS typu AIM-7 SPARROW. Protizemnú výzbroj potom tvorí celá škála typov. Jedná sa napríklad o protizemné riadené strely AGM-65 MEVERIC, kĺzavé pumy s TV/IČ navádzaním GBU-15, protilodné riadené strely PENGUIN a AGM-84 HARPOON, protirádiolokačné RS ( u pozdejších verzii) AGM-88 HARM, laserom navádzané pumy GBU-12 (230 kg) a GBU-10 (910 kg) rady PAVEWAY II a GBU-24 (910 kg) rady PAVEWAY III použiteľných i v malých výškach, protiletiskové pumy BLU-107/B DURANDAL, klasické viacúčelové pumy Mk 82 alebo Mk 84 o hmotnosti 227 kg, resp. 910 kg, kontajnerové pumy a bloky s neriadenými protizemnými raketami. Vo výzbroji sa môže objaviť i kontajner GAU/5A so štvorhlavňovým kanónom ráže 30 mm a zásobou 350 kusov munície. Pre zvyšovanie doletu sa pod krídlo bežne zavesujú dve prídavné palivové nádrže o objemu po 1400 l a pod trup jedna 1135 l nádrž. Maximálna hmotnosť externe nesenej výzbroje a vybavenia môže dosiahnuť 5440 kg.

Verzie a užívatelia

F-16A- základná jednomiestna verzia, ktorej sériová výroba bola zahájená v roku 1978. Lietadlo je vybavené rádiolokátorom APG-66 a motorom Pratt & Whitney F100-PW-200 s max. ťahom s prídavným spaľovaním 106 kN, ktorý bol pozdejšie nahradený vylepšeným motorom s digitálnou regulačnou sústavou F100-PW-200 s max. ťahom 64,9 kN, resp. 105,7 kN s prídavným spaľovaním. Ďalšia verzia známa ako F-16 MLU ( Mid-Life Update), predstavuje dôležitý program modernizácie lietadla F-16A/B pre ozbrojené sily Belgicka, Dánska, Nizozemska a Nórska. Lietadla budú napríklad vybavené rádiolokátorom APG-66(V2), zlepšenými navigačnými súpravami a ďalšími elektronickými systémami. F-16 ADF - stíhacia verzia lietadla F-16A, ktorá je určená pre leteckú zložku americkej národnej gardy. Má upravený palubný RL APG-66, ktorý umožňuje navádzať PLRS stredného dosahu s poloaktívnim rádiolokačním navádzaním AIM-7 SPARROW. F-16B- dvojmiestna cvično-bojová verzia odvodená od F-16A, ktorá disponuje prakticky rovnakými možnosťami ako jednomiestna verzia. Lietadla verzie F-16A/B používajú Spojené štáty, Belgicko, Dánsko, Egypt. Indonézia, Izrael, Nórsko, Pakistan, Portugalsko, Singapur, Taiwan, Thajsko a Venezuela. Celkom už zmieneným zákazníkom bolo alebo bude dodané viac než 1735 strojov F-16A/B. F-16C- vylepšená jednomiestna verzia zavedená do sériovej výroby v roku 1984. Inštaloval sa nový rádiolokátor APG-68, zlepšili sa motory, avionické vybavenie, výzbroj atď. F-16D- dvojmiestna cvično-bojová verzia lietadla F-16C. F-16N -bez palubného kanónu a s ďalšími zmenami vrátane upraveného krídla schopného znášať veľké preťaženie. Menší počet týchto lietadiel používa americké vojenské námorníctvo pre imitovanie lietadiel protivníka.

Bojové nasadenie

Dôležitým bojovým nasadením prešli stroje v roku 1982 pri Izraelskom útoku na Libanon. Tu sa významnou mierou podieľali na ničení protilietadlových systémov rozmiestnených v libanonskom údolí Bekka a pri vzdušných bojoch dokázali piloti údajne zostreliť štyri desiatky sýrskych strojov. Avšak ešte rok predtým dokázali izraelské F-16 odvážnou akciou špeciálnymi pumami zničiť iracký reaktor umiestnený hlboko pod zemou. Počas vojny v Afghánistane zostrelili pakistanské F-16 viac než 16 sovietskych bojových lietadiel. Najväčšie bojové vystúpenie pre lietadlá F-16 samozrejme znamenala vojna v Perzskom zálive. V jej priebehu bolo nasadených 249 strojov, ktoré uskutočnili 13500 bojových letov. Zvrhli približne 20000 ton púm a podieľali sa tak viac než 40% na všetkých bombardovacích akciách USAF. Po skončení vojny boli použité na hliadkovanie nad bezletovými zónami na severe Iraku. Tu bolo aj dosiahnutie prvého bojového zostrelu za použitia novej PLRS AIM-120A AMRAAM, ktorú použil pilot F-16C proti irackému bojovému lietadlu, ktoré porušilo zákaz. Ďalšie úspechy si pripísali piloti FIGHTING FALCON nad územím Bosny a Hercegoviny. Veľmi známa sa stala príhoda z 28 marca 1994. Vtedy dvojica strojov USAF F-16C dohliadala na dodržovanie zákazu letov vojenských lietadiel nad územím Bosny a Hercegoviny, keď dostala od britského lietadla včasnej výstrahy E-3D správu o výskyte neznámych lietadiel v priestore zákazu. Ukázalo sa, že sa jedná o šesť ľahkých lietadiel JESTREB bosniackych Srbov, ktoré bombardovali muničnú továrňu. Pretože ich piloti neodpovedali ani na výzvu E-3D ani F-16C, dostali piloti povolenie strieľať. Jeden pilot z dvojice FIGHTING FALCON behom troch minút zostrelil tri JESTREBy, k čomu použil jednu PLRS AIM-120 AMRAAM a dve AIM-9M SIDEWINDER.